Dvojitá výnimočnosť

V rozhovore s Jitkou Fořtíkovou na IQ kids sa objavil zaujímavý pojem - dvojitá výnimočnosť. V samotnom článku to však bolo vysvetlené iba stručne, a to tak, že ide o „kombináciu nadania s ďalšou špeciálnou potrebou“. Mnohí rodičia, a aj učitelia, to počuli prvýkrát v živote. Čo to teda je?

Dvojitá výnimočnosť (z angl. twice exceptionality) znie lepšie, než je v skutočnosti. Ak má vaše dieťa dvojitú výnimočnosť, znamená to, že okrem nadania má ešte nejaký iný hendikep alebo poruchu (dysfunkciu), napr. telesné i zmyslové postihnutie, vývinové poruchy učenia, reči alebo správania, ale aj psychiatrické a neurologické ochorenia či neurotické poruchy. Prejavy týchto detí nie sú v zhode s typickými prejavmi nadaných detí. Takéto deti bývajú často neidentifikované ako nadané, pretože ich dysfunkcia „maskuje“ nadanie. Môžu napr. škaredo písať, mať  ťažkosti v čítaní, rušivé správanie, vykrikovať nevhodné poznámky počas hodiny, nedopisovať si poznámky a pod. Ich charakteristickými prejavmi je aj kolísavý školský výkon alebo podvýkon. Oni sami sú zmätení svojou neschopnosťou prospievať v škole, pociťujú frustráciu z výkonov, ktoré sú pod úrovňou očakávania. Škola skôr vníma ich poruchu, než nadanie. Tá však neznamená ich znížený intelekt, ale iba zníženú schopnosť spracovávať určité informácie. Tieto deti majú často vyššiu inteligenciu.

Najčastejšie poruchy spájané s nadaním, alebo príznaky, pripomínajúce tieto poruchy:

• vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia, ...),
• vývinové poruchy správania, najčastejšie ADHD (syndróm poruchy pozornosti a hyperaktivita),
• aspergerov syndróm.

Dobrým príkladom je ADHD syndrómom a nadanie. Nadané deti sú známe svojou hyperaktivitou, ktorá pripomína prejavy ADHD syndrómu. Deti s ADHD syndrómom sú impulzívne, neobsedia, nevedia si organizovať veci ani čas, majú prelietavú pozornosť, v škole vykrikujú, nedokážu vyčkať na rad, nie sú schopné dlhšej koncentrácie. Rozdiel medzi ADHD syndrómom a nadaním je v tom, že nadané deti sa dokážu dlhodobo sústrediť v prípadoch, ak sa zaoberajú pre nich zaujímavou a podnetnou činnosťou. Dalo by sa povedať, že hyperaktívne nadané deti slúžia ako "indikátor" zaujímavosti vyučovania - príznaky ADHD syndrómu „zmiznú“, ak sa dieťa zahĺbi do pre neho zaujímavej činnosti.

Nadané deti s dvojitou výnimočnosťou v škole:

• sú identifikované ako nadané, majú však v škole rôzne problémy, rôzne dys… a pod.,
• sú identifikované aj ako deti s poruchami učenia (bez výnimočných schopností), často sú niektorými učiteľmi podhodnocované, intelektové schopnosti sa ďalej nerozvíjajú, strácajú motiváciu, často na školu rezignujú,
• deti, pri ktorých sa nadanie a porucha učenia vzájomne „maskujú“, nevyžadujúce kompenzáciu porúch učenia, nehodnotia sa a neidentifikujú ako „výnimočné“, v škole sú hodnotené ako priemerné, bez ťažkosti v učení, v skutočnosti fungujú na nižšej úrovni v porovnaní so svojimi schopnosťami.

Či ide o dvojitú výnimočnosť, na to je potrebná psychologická a špeciálno-pedagogická diagnostika. Na základe jej výsledkov je nevyhnutné vypracovať  v škole pre dieťa individuálne plány a postupy, ktoré musia zohľadňovať obe výnimočnosti. Pri stanovovaní individuálnych plánov však nemožno zabúdať nato, že dieťa by sa radšej malo rozvíjať v tom, v čom je dobré, než neustále precvičovať to, s čím ma problém. Mnohé veci prídu časom aj samé. Je potrebné dávať pozor na to, čo a v akom veku od detí očakáme, prečo by to, či ono mali robiť práve teraz. Niekedy ich zbytočne nasilu do niečoho tlačíme.

(tnd)