Tento clanok je snad zly vtip? Spravanie ziaka je odrazom vztahu ziaka a ucitela????????????? Ja si myslim, ze to, ako sa dieta chova v skole je len odrazom toho, co sa deje v rodine. Deti netreba vychovovat, detom treba ukazovat len spravne priklady chovania. A pokial to v rodine nevidia, nemozeme ocakavat, že ucitel za 45 minut dokaze pomoct 30 ziakom. Zo strany rodicov prestal byt zaujem o vlastne deti, ktore si potom hladaju pozornost inde, a to napriklad v skole ńevhdonym chovanim. Nemam pocit, že deti sikanujem, nedala som este poznamky, ale uz zacinam byt bezradna na strednej skole , kde ucitel nema ziadnu pravomoc a deti su chranene ako ladove medvediky. Jeden mudry clovek mi raz povedal: Chodnik do skoly ma byt vychodeny nie detmi, ale rodicmi, ktori prejavuju zaujem o svoje dieta.
Prečo učitelia píšu poznámky
Prečo učitelia píšu poznámky? Dávajú tým najavo, že situáciu nevedia alebo, čo je ešte horšie, nechcú riešiť, nech to rieši rodič. Lenže rodič nemá takmer žiadny vplyv nato, ako sa správa dieťa v škole, a už vôbec žiadny nato, ako sa v škole správa tínedžer. Správanie dieťaťa v škole je len výsledkom interakcie vplyvu prostredia a prístupu učiteľov k deťom. Nesprávnym prístupom učitelia nevhodné správanie detí dokonca nechtiac podnecujú. Je z ich strany preto nefér, písať poznámky za to, čo sami spôsobujú.
Učiteľ je povinný hľadať si cestu ku každému jednému dieťaťu a neustále sa snažiť ho pochopiť. Možno je to pri súčasnom počte detí v triede ťažké, ale nie nemožné. Koniec koncov, je to jeho práca, ktorú si sám vybral.
Rodič, ktorý svoje dieťa pozná najlepšie, by mu v tom mal byť nápomocný, ak ho učiteľ požiada. Ale veta - Vaše dieťa vyrušuje. Vaše dieťa nedáva pozor. - nie je žiadosť o radu. Je to nič nehovoriaca odsudzujúca veta. A následne sa ešte učitelia na druhý deň často pýtajú - No čo Ti doma povedali? - akoby očakávali nejaké spasenie, že to rodič za nich vyriešil. Uvedomujete si tú absurdnosť? Očakávajú to, čo nie je možné. Lepšie by bolo napísať napr. - Vážená pani XY, potrebujem sa s Vami poradiť o Vašom dieťati. - to už je zrozumiteľné. A hľadajme riešenie, čo môžeme urobiť spoločne pre dieťa. Časté poznámky dokonca môžu hovoriť o tom, že si zrejme učiteľ nerobí poriadne svoju prácu. Rozmýšľajme nad tým...
---
Dobre o dávaní poznámok píše Darina Vranová na svojej fb stránke Práca s denníkom:
Nedávam rada poznámky.
Môj pocit z poznámok je taký, že keby som ich dala bez toho, aby som sa priblížila k „trápeniu detskej duše“, ktoré sa prejavilo tzv. „problematickým správaním“, dištancujem sa od detského trápenia - neporozumenia sebe a spolužiakom a nechávam ho v tom samotné. Aj pri deťoch, ktoré prejavili určité zlomyseľnosti, som rozhovorom s deťmi na oboch stranách zistila, že voči tomu druhému prechovávajú negatívne pocity ohľadom nevyriešeného nedorozumenia. K nedorozumeniam detí je veľmi potrebné pridať prijatie, pozorné vypočutie, aby sme si vedeli urobiť obraz o jeho pocitoch a pomohli ich dieťaťu vyjadriť a dospelý názor s nadhľadom a s vedomosťami zo sebapoznávania, ktorý pomôže deťom porozumieť sebe a druhým a medzi sebou vzájomne.
Nasledujúci príbeh je aj súčasťou knihy Som kráľom svojho sveta – Spoznaj sám seba a porozumieš ostatným:
Ako som využila moje vedomosti z motivačnej literatúry (ktoré využívam v mojej hodine sebaspoznávania) pri riešení konfliktu, a tak poskytla deťom názorný príklad, ako riešiť konflikty, a prečo vznikajú:
Do zborovne prišli za mnou dve dievčatka a priniesli papier plný vulgárnych slov, ktoré boli namierené proti jednej z nich. Samozrejme chceli, aby som situáciu riešila. Prišla som na hodinu a vyzvala dievčatko, ktoré napísalo tie slová na papier, aby vysvetlilo svoje konanie. Taktiež som jej vysvetlila, že ako dospelá cítim z tých slov hnev, smútok, zúfalosť, a že sa ju budem snažiť pochopiť. Dievčatko vysvetlilo, že sa dlhšiu dobu cíti odstrkované. Takže som zaujala takýto postoj k obidvom stranám. Tomuto dievčatku som vysvetlila, že sa nesprávala ako niekto, kto je kráľom svojho vnútorného sveta, že dovolila hnevu, aby konal za ňu, a keď nechala svoj vnútorný svet ovládnuť hnevom, konala spôsobom, ktorý ublížil jej kamarátke a vlastne, že ublížila aj sebe..., že my ľudia sme prepojení, a preto sa cítime zle, keď ubližujeme iným. Druhému dievčatku som vysvetlila, že to druhé dievčatko bolo premenené na hnev a nie všetci ľudia vedia otvorene povedať, čo ich trápi, držia ten hnev v sebe…, že tie škaredé slová neodrážajú skutočnosť, lebo tie slová napísala pod vplyvom hnevu a týmto spôsobom dala zo seba von svoju bolesť. Deti pozorne počúvali a dievčatko, ktoré prinieslo papier do zborovne, tomu druhému dievčatku hneď odpustilo. Papier som pred všetkými roztrhala, a tým vysvetlila prvému dievčatku, že môžeme napísať papier plný hnevu, ale potom ho roztrhať, hodiť do koša, a až potom jednať… Výsledok bol taký, že deti sa spolu hrali bez toho, žeby si niečo vyčítali. Všimla som si medzi nimi atmosféru porozumenia… a o to mi šlo…
---
Určite by bolo pre pani učiteľku jednoduchšie vyriešiť túto situáciu poznámkou do žiackej knižky. Riešenie by sa tak presunulo na rodiča, ktorý to ale v tomto prípade nie je schopný efektívne riešiť a dieťa by dostalo jasný signál, že nie je dosť dobré. Zamyslime sa nad tým, ktoré riešenie je pre dieťa prínosnejšie, a ktoré skutočne problém rieši ...
A ešte odkaz pre učiteľov - Spomeňte si na tento príbeh vždy, keď budete chcieť napísať dieťaťu poznámku.
(tnd), (zdroj príbehu: goo.gl/RCtMny, publikované so súhlasom autora a Blog.Eugenika)