Prijatie je liečivé

Darina Vranová

Keď sa ma pred rokmi pýtala jedna maminka, čo to robím s jej dcérou, že nechce prestúpiť na vyšší stupeň, vycítila som, že má obavy, či deti v škole nerozmaznávam. Sama som predtým netušila, v čom to je, že deti reagujú na môj prístup, ako reagujú. Neskôr som si uvedomila, že je to v prijímaní ich osobností, nech pri mne stvárali akokoľvek, a to teda stvárali a sem tam stvárajú :) . Videla som množstvo sĺz, keď si deti medzi sebou nerozumeli a ublížili, videla som toľko hnevu, keď sa cítíili medzi sebou nepochopené, ale nikdy, nikdy som ich správanie neodsúdila. Sadla som si k nim, či sa znížila na ich úroveň, keď som si k nim kľakla a riešila ich trápenia, nedorozumenia a vzájomné nepochopenia. Pomáhala som im zbavovať sa buď osobného napätia alebo vzájomného napätia. Vždy sa snažím byť jednou z nich, pretože som si prechádzala, a niekedy prechádzam, podobnými záležitosťami. Teraz si stojím za tým, že prijatie je liečivé, lebo zbavuje napätia, ktoré je základom agresie skrytej či otvorenej.

Keď irituje niečo mňa, či mám to chuť posúdiť, či nebodaj odsúdiť, alebo sa porovnávať, idem do svojho vnútra, pýtam sa samej seba, prečo to tak cítim. Odpoveď je vždy v momentálnom nedostatku vlastného sebaoceňovania. Naučila som sa, že keď sa neporovnávam, neposudzujem, neodsudzujem, nechávam ľudí žiť, aby robili to, čo im robí radosť, žijem oveľa voľnejšie. Ak človek odsudzuje, nemení veci k lepšiemu. Ak sa zbavuje vlastných postojov, ktoré obsahujú neprijatie, ľudia sa môžu v jeho blízkosti uvoľniť a nie byť v strehu, pretože potom robia veci a zlomyseľnosti, ktoré s ľudskosťou nekorešpondujú ...

Odsudzovaním nútime ľudí, aby hájili svoju dôstojnosť, prijatím, pomocou, povzbudením a oporou vytvárame bezpečie.